Title Image

Kremík ako ho možno nepoznáme

Kremík ako ho možno nepoznáme

MUDr. Jiří Slíva, Ph.D.

Ústav farmakológie, 3. LF UK, Praha

Kremík je významný stopový prvok. Akokoľvek sa uplatňuje v celej rade chemických a fyziologických pochodov mikroorganizmov, rastlín, húb i živočíchov, jeho význam pre človeka je stále predmetom vedeckého výskumu.

V posledných rokoch spolu s rastúcou snahou botanikov a zoológov porozumieť úlohe kremíka vo fyziológii rastlín a živočíchov, bola upriamená pozornosť na kremík aj vo vzťahu k ľudskému zdraviu. V bežnej strave sa kremík najčastejšie vyskytuje ako oxid kremičitý, a to predovšetkým v potravinách rastlinného pôvodu (obilné zrná a obilné výrobky, mrkva, cvikla a i.). Zo živočíšnych zdrojov sú na kremík najbohatšie vajcia, avšak obsah kremíka je tu oveľa nižší, napr. v porovnaní s jačmenným sladom ide o 2-4 mg/100 g oproti 210 mg/100 g.

Kremík a zdravie

U dospelého človeka sa odhaduje denný príjem kremíka (vo forme kyseliny kremičitej alebo oxidu kremičitého) v rozmedzí 9 až 14 mg, niektoré literárne zdroje však hovoria až o dvojnásobku.

Už koncom 70. rokov bol preukázaný priaznivý vplyv oxidu kremičitého, na významné zvýšenie objemu špongióznej (trámcovitej) kosti. Ďalšie experimenty ukazujú, že kremík je zapojený do radu biochemických dejov a to najmä v kostiach. Je nevyhnutný pre tvorbu najdôležitejšej bielkoviny spojivového tkaniva – kolagénu – a ďalších významných štruktúr medzibunkovej hmoty spojivového tkaniva, teda nielen kosti, ale tiež chrupavky a väziva. Logicky práve tu sú zisťované aj jeho najvyššie koncentrácie.

Po 25. roku života sa pozvoľna znižuje rozsah jeho vstrebávania zo stravy, a tým aj jeho schopnosť účinne zasahovať do príslušných fyziologických dejov (tvorba kolagénu a pod.). Nedostatočný príjem kremíka sa tak prejavuje horšou kvalitou týchto tkanív.

Niektoré práce naznačujú aj možný vzťah medzi nízkym príjmom kremíka a zhoršenou pamäťou, pretože sa má zato, že práve kyselina kremičitá s hliníkom vytvára ťažko vstrebateľné zlúčeniny, a ten tak nemôže poškodzovať mozog.

Naopak kremík podporuje vstrebávanie a využitie ďalších minerálnych prvkov, ako sú horčík, meď, vápnik, ale tiež vitamín D. Kremík sa uplatňuje v regulácii bunkového cyklu bielych krviniek, čím v konečnom dôsledku ovplyvňuje imunitnú a zápalovú odpoveď. Rovnako ako v rastlinách aj v našich bunkách sa podieľa na prenose signálu, pretože sa viaže na špecifické miesta kľúčových bielkovín. Možno predpokladať, že tieto mechanizmy pôsobenia ovplyvňujú duševné zdravie, imunitu a aktivitu množstva génov ovplyvňujúcich prestavbu kostného tkaniva.

Bežná strava kremík obsahuje, avšak nie vždy je kremík telom absorbovaný a to platí aj v prípade, že sa rozhodneme pre užívanie doplnkov stravy. Príčinou je ochota kremíka viazať sa s inými látkami. Vzniknuté zlúčeniny sú potom prakticky nevstrebateľné. To sa týka aj často v doplnkoch stravy obsiahnutej kyseliny kremičitej – jej molekuly sa vzájomne reťazia (polymerizujú) a na vstrebanie sú príliš veľké. Inovatívny prístup predstavuje Bioaktivovaná forma kyseliny ortokremičitej (OSA), ktorá je podkladom pre potrebnú stabilizáciu tejto kyseliny, a teda i podkladom pre lepšie vstrebanie a rýchlejšie doplnenie zásob. Na forme teda veľmi záleží! Až tak môže kremík plniť plnohodnotne svoju úlohu.

Na záver možno zhrnúť, že kremík je stopový prvok, ktorý v ľudskom tele ovplyvňuje činnosť mnohých enzýmov a radu bunkových pochodov. Vďaka tomu je jeho dostatočný prísun dôležitý pre zdravé kosti i kĺby a rovnako tak aj pokožku, vlasy a nechty. Ak sa rozhodneme kremík cielene dopĺňať, mali by sme mať vždy na pamäti, že zďaleka nie každá ponúkaná forma v doplnkoch stravy je schopná jeho dodávku skutočne zabezpečiť.

Literatúra

1. Farooq MA, Dietz KJ. Silicon as Versatile Player in Plant and Human Biology: Overlooked and Poorly Understood. Front Plant Sci. 2015;6:994.
2. Jugdaohsingh R, Anderson SH, Tucker KL, et al. Dietary silicon intake and absorption. Am J Clin Nutr. 2002;75(5):887‐893.
3. Jugdaohsingh R. Silicon and bone health. J Nutr Health Aging. 2007;11(2):99‐110.